Mama má Emu

No dobre, možno vás láka súcitne mi poklepať po pleci z mojej naivity, alebo si dokonca poklepkať po čele, či poupraviť moju detskú teológiu. Ja sama som mala chuť si to trošku zeditovať, ale potom som si spomenula, že detská viera je niečo, čo si klepká na čelo pri dospelákoch a súcitne im položí ruku na plece, nech sa obzrú; že či si náhodou nespomenú na ten prvý moment, kedy na stojeden percent vedeli, že...

“Mama má Emu. Ema má mamu. Má mama Emu? Má Ema mamu? Čo to vlastne je? Na prvý pohľad je to len obyčajná veta. Ale čo sa za ňou skrýva? Pokladali ste si niekedy túto otázku? Niekto vám niečo povie, druhý pravý opak. Je tu však ešte jedna informácia. A tej treba veriť. Počúvame ju každý deň, hoci o nej ani nevieme. Necítime ju, nevnímame ju, a to je chyba. Chyba každého človeka, aj mňa. Žiaden človek nie je výnimkou. Tá informácia je v tele každého, v srdci každého, v každej duši. Mama má Emu. Ema má mamu. Mama, otec – rodičia. Aj v tejto vete nájdeme vysvetlenie. Otec-Boh-Ježiš-Láska. To je v tele, v duši a v srdci každého z nás. Mama má Emu. Ema má mamu. Každý má vždy aspoň jedného – Pána Boha – Lásku. Máme Ho vždy. Každý deň. My si to vlastne ani neuvedomujeme. Boh je vždy s nami. Pán Boh ochraňuje, pomáha a mnoho ďalších vecí, každučičký deň všetkým ľuďom na svete. Každý deň sa z toho teším. Keď ja taaaaak ľúbim Pána Boha. Len si spomeňte na svoje situácie v živote. V každej jednej vám pomáha Boh. Napríklad aj v tom, že vás včera nezrazilo auto, že žijete, že dýchate – skrátka: pomáha nám žiť na tomto svete. Nezabúdajte – s Pánom Bohom sa nikdy v živote nestratíte!!!”

K., r. 2006