Len na modlitbu ďaleko
Niektorí sa pozerajú do nebies. Niektorí Ho oslovia “Pane”, iní “Oci“. Niektorí modlitbu spievajú, iní zas víťazia na kolenách a ktosi ju len zašepká. Rozprávam sa s Bohom, pretože môžem.
Keď sa modlím, možno vždy nemusím dvíhať oči k nebesám. Nebo a zem sa miešajú, miešajú sa, lebo sa môžu. Rozprávať sa s Bohom zatiaľ nikdy nebolo prístupnejšie ako teraz. Vtedy, keď Izraelci putovali púšťou do Bohom zasľúbenej zeme, fungovalo to takto:
„Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.“ Z tohto viem, že Boh nie je ďaleko a nemalo by byť náročné s Ním komunikovať – ak by som sa s Ním teda niekedy plánovala dať do reči.
Predstavujem si, že ten oblak má dve funkcie: hovoriť: “som tu” a určovať smer. Je to Jeho svätá prítomnosť. Nie je nebezpečná? Je bezpečná? Je možné si ju po chvíli prestať všímať?
☁🔥
A potom
sa začne stmievať. Oblak je tmou pohltený a zrazu, aj ak si si Jeho prítomnosť za svetla nevšímal, teraz si všimneš, že niečo chýba. Azda ak tma pohltila Jeho, tak zhltne aj mňa. Alebo odišiel sám, a možno sa na Neho aj nahnevám, že teraz akurát odíde a nemám sa s Ním ako spojiť; alebo sa Jeho odchodu odo mňa prestanem čudovať. Kto by pri mne ostával, čo?
A vtedy už ani neviem, či bol oblak reálny, či som omylom nesledovala iný oblak, už aj pochybujem o jeho význame – že má pripomínať Božiu prítomnosť a vedenie. Na to všetko by sme sa ho aj spýtali, ale zrejme nemáme ako, zmizol!
Niekedy neviem, či som viac Boha-bojná alebo viac Boha-milujúca. A predstavujem si, že slovo bázeň obsahuje obe. A je možné, že som jedna z tých, čo chodia púšťou a zrazu, keď svetlo ohňa pretne tmu, viem. Viem, že nás nenechal. Že tma opäť raz nie je silnejšia. Boh znovu ukazuje smer a hovorí: „som tu“.
Ale neostáva len pri tejto komunikácii, je totiž za kontakt osobný. A dovolím si tvrdiť, že je za najosobnejší rozhovor, aký existuje. Chce sa k nám prihovárať priamo. Chce byť bližšie, už nechce bývať len vedľa nás. Nechce bývať ani za dverami chrámov.
A preto s nami začal komunikovať na našej úrovni: poslal Syna, ktorý z nás má urobiť priateľov, synov a dcéry s priamym prístupom k nebesám. A keď Ježiš dobrovoľne položil svoj život za našu blízkosť, dvere sa rozleteli, chrámová opona roztrhla. Na rozdiel od hriechu, majstra v prerušovaní komunikácie, však Ježiš v hrobe dlho neostal. Žije! Komunikuje. A s niekým takým svätým sa môžem rozprávať práve vďaka Nemu. Jeho zástupná obeť ma chráni pred hroziacou diaľkou medzi nami.
Tvoj hlas, Bože, je hrom, Tvoj hlas je aj tichý vánok. Môžem ho začuť tam, v Duchu Svätom. Si oblak a oheň vo mne! Chceš bývať nie vedľa, ale v nás. Nie len tam hore, ale aj tu so mnou. Veriac tomu sa dnes môžem priblížiť a ďakovať Ti, pýtať sa, pýtať si, oslavovať, oslovovať. Alebo len tak ležať a čakať, či niečo povieš. Môžem síce svoje srdce vyliať aj do piesne, kriku, poézie, obrazu, prechádzky, výletu, oddychu, alebo práce. Ale toto všetko bude vždy len vylievanie srdca. A dnes viem, že keď si mi vybojoval osobný kontakt, keď môžeš bývať vo mne a nie len vedľa, obsah môjho srdca sa stretne s odozvou. Naozaj - som len na modlitbu od Teba.
