23 a zmysel života
V prvom ročníku magisterského štúdia na Katedre marketingovej komunikácie sme dostali zadanie: napíšte esej na tému zmysel života. Napísala som - a po rokoch sa pod tento text podpisuje aj moje staršie ja.
mám 23 rokov a zmysel života
K. Matúšková, 1moMK, Analýza textu
Myslím, že to máme v krvi. Myslím uctievanie. Túžbu byť milovaní alebo to aspoň na niekom skúsiť. Naša duša hľadá pokoj, no nechala sa oklamať a začala uctievať
prach.
A videla som, ako občas, v zvláštnych zábleskoch hľadania, sa na okamih zmysel života zjavil, ale neostal. Videla som slušné správanie, pekné úmysly, dobré skutky, ale nebol tam. Počula som šum mora, sedela v korunách stromov, počítala hviezdy, to všetko o ňom spievalo, ale nebol tam. Videla som svadby, vydarené manželstvá, šťastné páry, letné rodinné dovolenky; v tom všetkom bolo akési šťastie, ale ani to nebol on. Videla som srdcia, ktoré v zúfalej honbe za svojou identitou svoju identitu potlačili a nazvali to úspechom. Videla som, ako sa zo svojho ja stal boh, ako sa z matérie stala modla a pred kariérou sme začali mať bázeň. Videla som, ako sa cvičia ásany, počula som mantry, zazrela silené úsmevy, čítala motivačné citáty, volila zlaté stredné cesty a z môjho zlata stal sa prach.
Nebol tam, kde bola pýcha a nenašla som ho ani v takzvanom užívaní si života. Aký to má zmysel, keď trvá len chvíľu? Je to ešte život, keď je mŕtvy?
Našla som ho, keď som uverila, že žije a že len živé dokáže milovať. Keď som videla, že morálka sa síce snaží prekryť moju vinu, hlúposti, ktorými som ublížila, no ona môj dlh nikdy nedokáže splatiť. Keď som videla, že stvorenej prírode som zrejme trochu ukradnutá, no nie jej Stvoriteľovi. Kedy naposledy za mňa vlastne umierala sila prítomného okamihu, moja kariéra alebo môj cit k inému človeku? Kedy naposledy ma toto všetko zmierilo so spravodlivým Bohom, ktorý má zrátaný každý môj vlas aj deň?
Bolo to včera, keď som povýšila stvorené nad Stvoriteľa a je to dnes, kedy vyznávam, že mojím zmyslom nie je život sám, ale živý Boh, živý Kristus. Ten, ktorý stvoril hviezdy, a predsa sa stará o moju dušu. Ten, ktorý nezostal na obláčiku niekde hore, ale sklonil sa ku mne, kým ja som sa klaňala veciam, ktoré nežijú. Prichytená pri čine, a predsa u Neho moja duša našla pokoj.
Zmysel života je Ten, čo nie je pasívny, ale za moju zmysluplnú slobodu bojuje až do poslednej kvapky krvi. Ten, čo ma miluje a vďaka nemu to môžem skúsiť aj ja.
