Deň spasenia

Začal si dnešok s piesňou na perách? Podobalo sa tvoje ráno rozprávkovej postave, ktorá z postele vstane s úsmevom, vtáčiky jej prinesú odev a s chuťou sa pustí do nového dňa? Ja som dnes ráno som bola presný opak – pri vstávaní som zacítila bolesti hlavy, vo vlaku prespala cestu, počas ktorej som si veľa toho z Božieho slova prečítať nestihla, na stanici som sa potrebovala Bohu posťažovať, že bolesť neprešla, že som hladná, že som unavená a to je ešte len utorok.

Toto je deň, ktorý dal nám Pán - aspoň tak sa spieva. Toto je deň od Neho. Deň, v ktorý o jeho dokonalosti len snívame. Ako strelka na kompase však naše snenie o dňoch krásnych ukazuje na krásne dni raja, pre ktorý sme stvorení. O ktorý sme prišli.

Na našom akomkoľvek dni však musí byť niečo dobré, ak je od Dobrého. Možno aspoň upokojenie pre milujúcich Boha - že im napokon každý deň musí pôsobiť na dobré. Možno pre zatiaľ Boha nemilujúcich - pozvanie.

Áno, reálne sa dnes necítim dobre, ale reálne mám aj všetko, čo potrebujem. Ako pastier, ktorý sa vzorne stará o svoje stádo, tak sa Boh stará o mňa. Tak ma môže viesť, ak sa nechám. Je však mnoho pastierov, ktorí sa Ho snažili a budú snažiť napodobniť. Falošné dvere, vychodené falošné prahy. Sú však jedny dvere, na prahu ktorých sa dá dobrý pastier stretnúť a pridať sa k jeho stádu a majú aj meno. Ježiš je jediný pastier, na ktorého náš duch reaguje. Jeho hlas ťa zavolá tak, ako to potrebuješ: po mene. A ty ožiješ.

Čo ak je ale dnes ten deň, kedy som sa zatúlala?

Nechá svojich 99 a pôjde ťa nájsť.

Čo ak som sa dnes zatúlala naschvál? Niet sa kam skryť.

Čo ak sa dnes cítim ako čierna ovca? Také vyhľadáva.

Čo ak

je dnes ten deň, kedy si priznám, že sa mi nedejú náhody a môj život smeroval presne k tejto šanci nasledovať hlas pastiera? Prijať Ho za svojho - a nechať sa prijať? Čo ak ti dnešok, so všetkým frustrujúcim, priniesol aj pozvanie?

Ježiš pozná svojich a pozná aj ich dni. A oni poznajú Jeho. Dni Jeho vlastných, Jeho milovaných, nepozostávajú z obhajob ich identity a večne vo vzduchu visiacou otázkou: „Kto som?...A som ešte?“ Jeho vlastní počujú hlas, keď na nich volá: „Smrti je koniec, trest sa ti ruší, veď som ho vzal a znova vstal. Vstaň!“ Chcem byť Jeho vlastná. Chcem prejsť cez prah, na ktorom zakopnem o milosť miesto výčitky. A napokon budem tou, čo len nezakopáva, ale plnšie&plnšie rozumie (no radšej sa do Kráľovstva dopodkýnať ako doň neprísť). Budem sa “kochať v Tvojom chráme” ešte skôr, ako sa postavím z postele a počuť, kto si a kto som. A potom tomu aj uveriť.

Vtedy viem, že môj Boh má môj deň v rukách, Prejdem prahom do chrámu, lebo si prešiel mojím prahom do chrámu mojich zničujúcich modiel. Opúšťam žiaľ vychodené, krivoľaké cesty; a vraciam sa na tú Tvoju úzku, čo si mi vopred vychodil. Vyznávam Tvoje meno v chráme a úzkych bránach naraz. V úzkosti aj radosti, v malom aj veľkom rozhodnutí, v dôležitom a aj nie až tak zlomovom momente, v komplexnosti aj každodennosti, za Pastiera si vyberám Teba. Čo čiernu ovcu robíš čistou, veď naskakuje na Tvoju vlnu.

Toto je deň, ktorý dal mi Pán. A teda vlastne, asi si skôr do svojej opatery vyberá On mňa. Sám vraví: "V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol. Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!"

On vidí, čo zajtrajšok drží v rukách, a len On naozaj chápe naše včerajšky. Preto dnes hovorí – teraz je deň záchrany! Kedy môžete byť moji a ja budem váš.

Možno nemusím nad dňom prehlasovať, že je dobrý alebo zlý. Včerajšok nás priviedol sem, zajtrajšok sľúbený nemáme. Čo ak je dnes ešte čas? Čo ak je dnes deň tvojho spasenia?